O pocite

Spoveď človeka – Odpútanie

máj 13, 2019

Mami, už viac nepotrebujem tvoju lásku, tvoj cit, tvoj záujem, tvoju pozornosť. Nepotrebujem viac žiť tvoj život a cítiť tvoje problémy, tvoju zášť, tvoju beznádej, či smútok, ale ani tvoje štastie a tvoju spokojnosť so sebou.

Nechcem viac zdieľať s tebou to čo ma trápi a bolí, ani nechcem, aby si so mnou zdieľala to čo bolí teba a z čoho máš smútok , žiaľ, alebo čo ti nerobí dobre. Nepotrebujem aby si mi hovorila ako sa máš, ani aby si sa ma pýtala ako sa mám ja. Nepotrebujem viac tvoju opateru, ani tvoj záujem, nepotrebujem ani tvoju pomoc, ani podporu.

Ďakujem, že si mi tvoju pozornosť dávala v detstve, kedy som ju najviac potreboval, kedy nebol iný človek na svete, ktorému by som mohol dôverovať, no viac ju nepotrebujem. Viac mi už neslúži, ani mi nie je k môjmu skutočnému životu potrebná.

Ďakujem za tvoje srdce, ktoré si mi ponúkla, aby som sa mohol oňho oprieť, keď som sa sám nedokázal oprieť o to svoje. No viac ho nepotrebujem.

Ďakujem za tvoj čas, ktorý si mi venovala, za tvoju snahu a námahu, aby si zo mňa urobila človeka tejto doby, ale už ním viac byť nepotrebujem.

Ďakujem, že ti záležalo na tom ako sa cítim, aj keď si sama necítila seba a tým nemohla cítiť to čo skutočne potrebujem.

Ďakujem za tvoju energiu, ktorú si mi dávala v mnohých podobách, aby som nemusel vynakladať príliš veľa tej svojej, aj na úkor toho, že si jej potom mala menej pre seba. Prosím, už mi ju viac nedávaj.

Ďakujem za môj život, ktorý si mi tu v hmote pomohla prejaviť a ďakujem, že si zaň obetovala kus svojho zdravia a svojej fyzickej krásy, ktorá bola pre teba dôležitá.

Ďakujem za tvoj obdiv, ktorý si mi dávala, aj keď si ho vždy potrebovala viac než ja sám.

Mami nič z toho čo si mi dávala viac nepotrebujem. Nič z toho čo máš každý deň chuť, nutkanie či potrebu mi dať, už viac nepotrebujem. Viac to pre seba neviem použiť, lebo už chápem, že mám dosť toho všetkého v sebe od seba.

Prosím ťa, nemíňaj na mňa viac žiadnu svoju energiu, viac ju nepotrebujem. Nemysli na mňa ako sa mám. Nesnaž sa vedieť odo mňa ako sa cítim, ani mi prosím neprejavuj tvoju náklonnosť, nič z toho nepotrebujem.

Stačí keď uveríš, že ak mi chceš skutočne niečo povedať, mimo masiek, že to všetko dokážem cítiť aj bez toho, aby si to musela povedať či niečím konkrétnym dokázať.

Ver, že mi je lepšie, keď to všetko môžem cítiť spomienkou na teba, ako keď sa snažíš tak robiť, aby si mi dala najavo že to tak je, zo strachu aby som na teba nezabudol.

Je toho veľa čo by som ti chcel povedať, ale už chápem, že ústami to ďalej nepôjde a nič čo mi povieš ústami, viac nedokážem prijať.

To najkrajšie čo mi môžeš dať je dôvera, že v každom momente, kedy si na mňa spomenieš, bez toho aby si k tomu musela čokoľvek spraviť, ma máš pri sebe, vo svojom srdci. Nie len obrazne, nie ako frázu. Keď budeš skutočne chcieť, vždy ma tam budeš cítiť a vždy tak budeš vedieť ako sa mám, nech som kdekoľvek. Vždy ma tam nájdeš a budem tam s tebou viac ako v smskách, telefonátoch a návštevách, kde je milión dôvodov, ako si nemôžeme povedať pravdu, ktorú aj tak ústami povedať nedokážeme.

Dnes som to vlastne pochopil a dovolil si bez strachu ti toto povedať.

Už od teba nepotrebujem, aby si mi dávala život, aby si môj život podporovala, aby si bola tá čo vždy hľadí na mňa a stráži ma a tak mi dávala tvoju energiu, ktorú potrebuješ iba pre seba.

Ver, že svoju ochranu už mám. Mám aj svoj život, ktorý si mi ty celý čas chcela dať, nahradiť tým mojím, aby som sa cítil šťastný.

Ver, že mám všetko čo potrebujem, aby som mohol svoj život rozbaliť na mieste, kde budem cítiť, že som skutočne u seba doma.

Preto ti na deň matiek zdieľam môj pocit, čo k tebe skutočne cítim, ktorý môžeš cítiť kedykoľvek si na mňa spomenieš.

Beriem si od teba späť všetko čo som na teba naložil. Všetky moje potreby, chcenia, pripútanosti, zdroje života.

Beriem si všetky chápadlá, ktorými som ťa zaobalil, ktorými som bol od detstva na teba napojený, lebo som sa bál začať žiť svoj vlastný život.

Tiež ti s pokorou vraciam všetku tvoju energiu, všetky tvoje záväzky voči mne a všetky pripútanosti ku mne.

Od teraz je tvoj život a môj život a nie je viac nič čo máme spoločné okrem toho čo k sebe cítime. Takto to cítim a takto to za seba príjimam.

Dovoľ mi aj ty odísť z tvojho domova, aby som konečne mohol nájsť ten svoj.

Neodchádzam od teba ako človeka, ale zo vzťahu, ktorý sme spolu mali od môjho detstva. Zo vzťahu, kde sme si navzájom brali a hovorili tomu láska, namiesto aby sme si dávali tom čo sme ale sami v sebe nemali. A tomuto novému vzťahu chcem dať priestor a verím, že je možný.

Ďakujem ti za všetko.

Viem, že skutočnú lásku k tebe teraz nechovám, pretože ju ešte stále nechovám ani k sebe natoľko, aby som ju s tebou mohol zdieľať.

Možno však takto, keď zruším náš starý vzťah, zruším s ním aj odpory, ktoré som podvedome voči tebe celý čas mal, ktoré mi nedovolili vidieť to podstatné medzi nami.

Cítim však, že sa tak stane ako náhle budem u seba doma.

Ďakujem, mám ta veľmi rád aj za to, že viem, že mi v kútiku duše veríš, že toto je to nejlepšie rozhodnutie, aké som mohol spraviť za seba a tým aj voči tebe.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *