O pocite

Spoveď človeka – Odpustenie 1.časť

máj 5, 2019

Ahoj ocko, dnes som si niečo uvedomil. Ide o to, že som sa vždy chcel s tebou porozprávať , ale nemal som jasný plán o čom, bol to len pocit, že niečo ti potrebujem povedať, alebo sa niečo dozvedieť, čo mi môže pomôcť seba lepšie pochopiť.

Na čo som prišiel, že proste si neverím, že neprijímam seba, čo nie je tak ťažké zistiť, skôr to prečo. Jadro toho je, že sa necítim dosť dobrý, nikdy som sa necítil dosť dobrý, rôzne odrody slabosti, neschopnosti, nemožnosti a s tým poprepájané rôzne neprijatia v živote a z toho plynúce viny atď. Jadro je to, že som sa celý čas necítil dosť dobrý a tento pocit som si vyrobil sám voči sebe. Sám som si toto seba bičovanie vytvoril. Nie je to nikoho chyba, teda tvoja nie.

Vzišlo to z toho, ako si mi celý život dával prednášky o tom, čo všetko potrebujem so sebou spraviť, aby som bol v živote dobrý, priebojný, aby som sa snažil niečo dokázať. Prednášky, keď som doniesol zlú známku, prednášky, keď si sa so mnou učil a ja som nechápal čo mi hovoríš. Slová si nepamätám, len pocit z toho, keď si za seba hovoril ku mne a viem, že za seba si mi chcel pomôcť tak ako si sám vedel v danej chvíli. No môj prekladač mi hovoril, že všetko čo robím je zlé, nesprávne, že to proste všetko robím zle a tým som si v sebe ukotvoval odpor voči tomu kto som v skutočnosti.

Určite nie len kvôli tomu, ale toto som našiel v sebe ako vec, ktorá spôsobovala to, že som si sám vytváral presvedčenie, že nie som dosť dobrý. Potom som sa ja vo vlastnom pocite necítil dobre. Neskôr som začal vymýšľať rôzne stratégie a predstavy ako zo seba niečo vybudovať, aby som bol taký, onaký, úspešný, uznávaný, silný, mocný a vplyvný. To len preto, aby si bol na mňa hrdý, aj keď som si to nikdy nepriznal, že to robím kvôli tebe, aby si bol na mňa hrdý. Ja som si samozrejme myslel, že to robím pre seba, no vlastne aj robil, ale pre seba ako svoju predstavu o sebe, ktorú som takto zhmotňoval v rôznych aktivitách celý môj posledný život.

Vlastne jedine čo som skutočne potreboval bolo, aby si ma mal rád, ale nie rád technicky, ale aby som cítil pocit, že ma máš rád takého aký som s chybami a nedokonalosťami aké som mal. Že som pre teba dostatočný a nie je na mne čo meniť, aj keď som nemal dobré známky, alebo som nebol úplne poslušný, ale cítim, že ak by si mi dal najavo, že je to všetko v poriadku tak ako to je a že mi veríš, tak by som sa pozviechal sám.

Proste som v detstve asi neveril svojmu vlastnému pocitu a potreboval som, aby sv môj pocit niekto veril spolu so mnou. Až teraz chápem, že samotný pocit je to čo ma definuje, aj keď som to v detstve nevedel takto pomenovať, tak na nejakej úrovni som to vždy vedel, cítil.

Vždy som si vážil slobodu, ktorú ste mi dali v detstve v rámci danej doby, aby som sa mohol vonku spoznávať, len som sebe nie moc veril od ranného detstva. Preto len chápem, že som potreboval len jednu vec a to oporu v pocite, že mi veríš a že kľudne zrútiš celý svet kvôli mne, aby si sa ma zastal v tom čo cítim a potrebujem cítiť od teba. Iba som potreboval, aby so mnou niekto veril niečom, čomu som v sebe sám nerozumel.

Všetky tie tvoje prednášky som si ja vyložil ako to, že nie som dosť dobrý pre teba. A tak som sa postupne naučil pred týmto pocitom skrývať, aby som sa necítil takto nemožne a slabo. Začal som v sebe budovať stratégie potláčania pocitov, emócii a čím viac som sa neskôr začal snažiť byť niekým a niečím, tým ma viac ten skutočný pocit prenasledoval a cítil som sa stále viac nepríjemne z toho čo so sebou robím. Preto som stratégie ešte viac upevnil, vytechoval a tak amputoval všetko nepríjemné čo ma zožieralo, aby som tak mohol konať predstavu toho kým a čím mám byť a že to ma potom naplní keď to dosiahnem.

Ver mi prosím, že to nie je kritika, len spoveď. Niečo čo som potreboval dostať zo seba von. Ja viem a myslím to úprimne, že si robil všetko čo si vedel a mohol, aby som mal pekné a šťastné detstvo. Robil si to za seba najlepšie ako si vedel, to chápem a som o tom presvedčený.

Rovnako viem, že to celý čas bola cesta, ktorou som si asi potreboval prejsť, aby som pochopil čo je to žiť život bez pocitu, bez viery v seba, bez prijatia seba a toho kto v skutočnosti som. Začínam chápať, že to kto som nájdem len v pocite zo seba.

Niečo ma držalo v starom a teraz už viem, že to bolo to, že si len potrebujem uvedomiť svoju hodnotu, že si len potrebujem dovoliť, že som dosť dobrý k tomu, aby som mohol žiť svoj život taký, aký budem cítiť, že je mojím domovom kdekoľvek na svete som a čokoľvek práve robím. Preto som bol kotvený na domov u vás rodičov a nevedel som sa odpútať dlho z tohto miesta, aj keď som bol už dávno z domu preč fyzicky.

Mám ťa rád a vždy som mal, len som sa bál ti tieto veci povedať, aby si ma nesúdil, že nie som dosť dobrý aby som bol tvoj syn. A už teraz chápem, že ním budem nech urobím čokoľvek čo budem cítiť, že je správne a dobré pre mňa a nie pre tú predstavu, ktorú som si o sebe vytvoril.

Aj keď som to konečne zo seba dostal, cítim, že tam je stále niečo ešte hlbšie na čo sa nechcem pozrieť, lebo sa bojím, ale som rád, že som zo seba dostal po dlhých rokoch aspoň to čo som práve napísal. Teda je to stále len povrch toho celého, ale viem, že to je proces v ktorom som, takže verím, že si dovolím v správnom čase sa pozrieť hlbšie a pochopiť to celé, čo som si o sebe za svoj život navytváral a nechal sa tým ovládať.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *