O pocite

Môj okamih prítomnosti – Vyrezávanie z dreva

január 24, 2019

Jeden z mojich aktuálnych okamihov prítomnosti, ktorý v mojom živote je už presne tretí deň je vyrezávanie z dreva. Rozhodol som sa, že nebudem dávať pozornosť tomu čo tvorí môj aktuálny nedostatok plynúci z rôznych predstáv, ktoré sa nenapĺňajú ( lebo predstavy ) v živote a že sa zameriam na môj dostatok, ktorým je aj môj pocit v ktorom sa ukrývajú všetky zázraky môjho života. Aj keď som sa dlho mojím pocitom bránil a aj teraz to stále nie je ono, no každým ďalším dňom, kedy si môj pocit umožním sa posúvam postupne malými krokmi späť k sebe.

Zistil som na sebe, že to miesto dostatku v mojom živote je vtedy, keď robím niečo, čokoľvek z pocitu a teda nepremýšľam o tom čo mi beží v hlave a nepremýšľam čo práve robím, len to proste robím. Či už len tak zotrvávam v pocite, ktorý aktuálne cítim, alebo robím niečo konkrétne, kde cítim seba.

Môj pocit ma tak naviedol k vyrezávaniu. Pocit neviem presne opísať, no je to podstatne odlišné od toho, keď skrsne nápad v mojej mysli. Bolo to ako niečo čo prebehne celým telom a koncentruje sa niekde okolo srdca a vtedy zrazu cítim celým telom, nie viem, ale naozaj cítim, že toto je to pravé a môže to byť pokojne čokoľvek a v tom okamihu je fakt jedno čo to bude v prežitku, ide z takého pocitu veľká dôvera v seba, teda v tom momente určite 🙂 .

Samozrejme som ihneď spustil myseľ a premýšľal som, na to som „ expert „ . Takže som pocitu nedával pozornosť akú by si zaslúžil v tom danom momente. Na ďalší deň sa pocit vrátil, tak som sa dokopal a pozrel si dláta na internete a takmer som ich aj objednal, ale opäť sa zapla myseľ a vnútorný dialóg „ k čomu mi to bude, veď som to nikdy nerobil, určite si viem nájsť aj prospešnejšiu a prínosnejšiu prácu ako nezmyselné vyrezávanie do dreva “ 🙂 .

Takže sa nič nekonalo a na ďalší deň opäť tento istý pocit a tak som sa nejako nakoniec odpútal od divných predstáv a dláta objednal. Ale nič ďalšie som v tom opäť nekonal. Mohol som si naštudovať potrebné informácie o dreve, či techniku práce s dlátom, proste urobiť nejaký krok ako odozvu na pocit, viac než len objednať nástroje.

Ani po 7 dňoch dláta stále nechodili a vyjadrenie majiteľa celkom veľkej firmy bolo, že aktuálne nie sú žiadne dláta dostupné na expedíciu cez eshop a to som neobjednával z tých najlacnejších, takže rámec som nemal úzky. Samozrejme takáto náhoda bola až príliš podozrivá. Tak som zodvihol zadok a vybral sa ich kúpiť osobne. Náhodou som nemusel prejsť ani 300 metrov od domu a dláta boli doma a ešte som ušetril značnú sumu. A mohol som začať dlátiť 🙂 .

Tu som pochopil, že mať pocit je jedna vec, no urobiť priestor k tomu, aby sa môj pocit mohol v mojom živote prejaviť v prežitku v konkrétnej veci je dosť podstatná druhá vec. Napríklad nečakať, že sa dláta dovalia a že zrazu bude vyrezaná drevená soška, lebo sa ja chytím dláta.

Pochopil som, že pocitu treba venovať pozornosť, načúvať mu, hýčkať ho a venovať sa mu tým, že preň niečo konkrétne správím s úprimnou pozornosťou a on mi to vráti malým zázrakom v živote, veď pocit som ja sám vo svojej podstate. Napríklad si tento pocit nezastrčiť od vrecka kým prídu dláta, ale rozvíjať ho a nechať a ním viesť napríklad do naštudovania techniky či druhov dreva a ich vhodného použitia.  Zistil som tak, že výsledok nie je dôležitý. Podstatné je v akom pocite sa k výsledku dostanem a že výsledok bude, ale nemám to riešiť.

Záleží či o výsledku bude pojednávať moja nedostatková myseľ, alebo dám priestor svojej podstate, ktorá ma cez pocit navedie vždy správne, stačí tomu len úprimne veriť „ tiež na tom pracujem „ ☺.

Situácie tohto typu sa mi opakujú pravidelne, vždy v inej podobe a modulované do rôznych situácii. Samozrejme, ak by som bol dostatočne vnímavý, tak sa situácie nemusia opakovať, ja mám tak potrebné uvedomenie pre život a idem ďalej v živote opäť s väčšou ladnosťou. No stále na tom pracujem 🙂 .

Dovtedy však každá takáto situácia mi ukazuje vždy to, že pocit je presný navigátor ku mne samému a že nemám posudzovať to kam ma môj pocit vedie. Že sa mám vykašľať na predstavy aký mám byť, ako mám žiť, že sa mám len uvoľniť a nechať viesť pocitom, aj keby som mal jeden deň vyrezávať z dreva, druhý zas šiť obliečky, alebo že mám prestať robiť moje kurzy o pocitoch a prítomnosti a mám sa zaoberať niečím úplne iným, novým. Vždy to však povedie len tam kde to je najlepšie pre mňa, pretože ma tam vedie moja podstata a nie moja nedostatková myseľ.

Ďalší krok bol materiál k vyrezávaniu. Ešte predtým som si však vytvoril predstavu, že vyrežem mydelníčku, lebo to vyzeralo prakticky pre domácnosť. Vôbec som nezobral do úvahy, čo skutočne by som chcel vyrezať, čo by ma skutočne bavilo a napĺňalo počas vytvárania niečoho z dreva. Nezobral som so do úvahy, že výsledok, výrobok vôbec pre mňa v skutočnosti nie je podstatný, aj keď myseľ mi šepkala “ choď do toho, budeš prínosný pre druhých a budeš chválený aký si šikovný  a pozorný “ .

Takže som išiel z predstavy o výrobku vyberať drevo. Pomohol google a išlo sa do vybraného obchodu so sortimentom dreva. Ihneď po príchode ma moja podstata smerovala do oddelenia s názvom drevo, jasne a zreteľne. Samozrejme však moja predstava chcela hobľovanú dosku z oddelenia prahy a dvere z ktorej sa dá jednoducho vyrezať potrebný rozmer a jednoducho vyryť nejakú tú priehlbinu a bude mydelníčka a bude pochvala :-).

Po dumaní a hútaní, som aj tak skončil v oddelení dreva, teda hranolov, dosiek a lát v hrubom prevedení, kam som bol na začiatku sám sebou smerovaný a kúpil ten najlepší hranol. Musím priznať , že s veľkou nevôľou, lebo predstava ma bičovala, že si len komplikujem celú situáciu, že sa s tým budem bortiť a namáhať a výsledok bude nedohľadne.

Pocit z mojej podstaty bol však akosi silnejší, nerozumel som prečo ma smeruje na hranol, hrubý a mimo rozmer mydelníčky, nechcel som sa tej predstavy ani za čerta pustiť.

Keď som prišiel domov tak som sa sám na seba hneval, aký som pako, že som ten hranol kúpil, že to bude prplačka, námaha žiadna a sranda. Až keď som sa ukludnil po tom, čom som si urobil zbytočnú atmosféru hnevu, sklamania zo zlého výberu, som pochopil smerovanie mojou podstatou v obchode a teda to dôležité.

Vôbec nejde o mydelníčku, teda o výsledok, nejde o to čo spravím v budúcnosti, ale to na čo budem mať skutočne chuť a z čoho budem mať v danom momente keď začnem radosť. Kašľať na to čo bolo a robiť to čo je teraz a z čoho mám teraz pocit keď chytím dláto do ruky a možno to bude mydelníčka a možno nie, ide skôr o to nedržať sa predstavy a plánov ako niečoho čo nie je možné zmeniť v každom momente.

Takisto som zistil, že som sa vlastne hneval na moju vlastnú podstatu, ktorá mi radila od začiatku dobre, hnev som teda smeroval na skutočnosť mňa a bránil tak predstavu o mydelníčke, teda bránil som svoju myseľ pred svojou múdrou podstatou.

Je to síce na prvý pohľad triviálna a nedôležitá vec, drevo, prečo si nad tým lámať hlavu. Tu som ale uvidel obludnosť automatického vzorcu myslenia a videl aj to, ako mi tento vzorec môže ublížiť pri iných dôležitých rozhodovaniach v mojom živote. No a hranol ? áno z toho sa dá vyrobiť mnoho rôznych výrobkov, nie len jeden jediný z predstavy 🙂 .

A tak si okrem iného aktuálne vyrezávam. Včera to bola lyžica a dnes ešte sám neviem, zaryjem do dreva a niečo z toho už vylezie. Užívam si pri tom stav bez myšlienok a odovzadania sa tomu čo práve robím v mojom okamihu. Už nemám myšlienky, že to je nezmysel a neprospešná zbytočnosť, pretože pocit ktorý počas toho mám je pre mňa smerodajný a myšlienka stráca svoj zmysel.

Pochopil som, že „ Nie moja podstata nechce odo mňa , aby som bol rezbár, len mi ukazuje, že sa nemusím obávať nasledovať akýkoľvek pocit, nech ma smeruje kamkoľvek, pretože čokoľvek z pocitu urobím, bude mi vždy dobre „ a kam ma to dovedie cez aké kroky, činnosti, pocity, nemusím riešiť.

Tu mi len opäť jasnejšie od seba samého bola položená otázka „ Čomu dáš pozornosť ? Životu podľa predstáv mysle ? …. Životu zo zdrojov svojej podstaty, z pocitu ktorý ma k nej, k sebe vedie ?

 

No a mám z tejto aktivity aj trochu svalovicu, to mi zas ukazuje , že akosi zanedbávam pohyb 🙂 . Tá svalovica by tiež nemusela byť, ak by som si poriadne naštudoval priečne a pozdĺžne štruktúry dreva a možnosti rytia. Mohol som si tak túto skúsenosť ťažšej cesty ušetriť. Teraz to už viem, no vidím, že život sa dá žiť aj ľahšie, ako najskôr prejsť cez „ svalovicu „ . Že by to takto platilo vo všetkom …  ?

Aktualizácia k 30.2.19

A tak moje vyrezávanie dospelo po pár ďalších dňoch k ďalšiemu uvedomeniu tak som sa rozhodol o toto doplnenie. Bol som presvedčený, ako sa mi fajne vyrezáva a ako pri tom oddychujem a čistím myšlienky. Áno myšlienky som síce úplne odtlačil z pozornosti a áno začal som vyrezávať z pocitu prvé čo prišlo a tým výrobkom bola lyžica.

Čo som však nepostrehol, že som po chvíli sa tak zahĺbil do konania výsledku lyžice, že som sa celý čas sústredil iba na hranol, dláta, lyžicu až tak, že som sa po 3 hodinách práce prebudil z fokusu a zistil, že som hladný, smädný a že ma to už nejako nebaví ďalej ryť. No a pocit z výsledku nebol nijaký relevantný k predstavovanému šťastiu.

Až na sklonku dňa som pochopil, že som bol úplne odpojený od seba, od pocitu z toho čo práve robím, že som necítil seba, svoje telo, radosť, pokoj a že jediné čo som mal bol stav bez myšlienok a s urputnou predstavou urobiť lyžicu lyžicou. Namiesto toho som si mohol užívať seba samého počas toho ako sa pomaly vytvára výsledný produkt a byť spokojný s tým čo som spravil bez ohľadu na to čom spravil s vierou, že to je teraz také dobré aké to len môže byť.

Chápem, že takto svet teraz nefunguje, všetko je o výkonoch a výsledkoch. No ja som sa rozhodol kašľať na výsledky a výkony, proste len chcem cítiť seba v tom čo robím a tak si užívať to čo robím s dôverou, že ma tak môj pocit, moja vlastná podstata, krok po kroku navedie k tomu, čo je pre mňa v danom okamihu najlepšie. Moju prácou je len zrušiť všetky mnou vytvorené predstavy a nechať sa viesť podstatou a teda konať z pocitu. Tiež na tom stále pracujem 🙂 .

 

Ako spoznať svoju prítomnosť a jeho okamih, svoj vlastný pocit zo seba a spôsoby ako sa nechať ním viesť a navigovať životom k vlastnej spokojnosti ukazujem na mojom kurzeOkamih prítomnosti „ .

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *