Uncategorized

Spoveď človeka – Kto je pravý muž ? 2/2

jún 11, 2019

20 rokov posledného môjho života, ktorý si ako tak dobre pamätám, som zisťoval len to kto pravý muž nie je. Teraz chápem, že táto cesta bola potrebná inak by som nedokázal rozoznať hodnotu skutočného života muža, skutočnú podobu svojej božskej podstaty v prejave muža v tomto živote.

Zistil som, že som bol dlhý čas malým chlapcom a nechcel som si to pripustiť. Niekde okolo 12-teho roku života som sa zasekol , pretože v tomto veku som sa odstrihol od seba. Prestal som viac cítiť bezmoc, slabosť, prázdnotu, neúplnosť a oddelenosť, alebo teda efektívne som ich začal potláčať. Tieto pocity chceli byť len pochopené a volali ma tak domov do bezpečia mojej prirodzenosti. Namiesto toho som spustil emočnú obranu hnevu, urážky, obete, viny, kritiky, diktátu od okolia, vnútornej potlačenej nenávisti, hnevu na všetko čo bránilo mojím predstavám.

To čo som zo seba vybudoval, nemá nič spoločné s mužom, ale s podobou ktorá cez svoju dokonale vytvorenú masku žila život ďaleko od svojej prirodzenosti.

Smiešne na tom je, že táto podoba či identita, naozaj dokázala úspešne žiť život, mať vzťahy intímne, kamarátske, rodinné, mať úspech v práci, podnikaní, v spoločnosti. Dokázala hrať svoju vlastnú vymyslenú hru, hru ega a predstáv.

Znepokojujúce je však to, že to nikto nevedel rozoznať, nikto moju masku nevidel, neprehliadol a aj keď niečo tušil, neveril svojmu pocitu, lebo maska bola dokonalá. Tak to tu proste chodí, pocit tu je za otravného debila a predstava sa hrá na skutočnosť v tomto svete, pritom je to presne naopak.

Pochopil som až nedávno, že maska masku neprehliadne. To dokáže len človek, ktorý je v súlade so svojou dušou, svojím pocitom. Bez dostupného pocitu zo seba a tak schopnosti prehliadnuť masku samého seba, toho druhého prehliadnem len veľmi ťažko. Teda ak vôbec , tak len do úrovne prehliadnutia samého seba môžem vidieť toho druhého, či už jeho skutočnú alebo rozoznanie iluzórnej podoby.

Teda nepodarilo sa to nikomu, až na jednu jedinú osobu v mojom živote, ktorej som za to ublížil najviac, lebo pravda o mne bolela.  Môj životný hnev a zlosť dostala na oplátku za pravdu a skutočnú lásku, ktorú mi dávala. A toto je muž tejto doby a dovolím si tvrdiť, že nie som sám, že je to tu mordor falošného mužstva.

Za lásku od ženy, teda tú skutočnú lásku, ktorá je vždy len v podobe pravdy dávame muži späť hnev, nenávisť, odpor aj keď cez filter masky to vyzerá ako „ mužský prejav „  .

Takáto pravda je často krát v podobe , ktorá sa  hrozne nepáči, pretože je často krát až smrteľným ohrozením tejto podoby masky. Pretože ide na dreň do tých najväčších zranení, bolestí, potlačených emócii detstva, kde sme zažili krivdy, nepochopenia, nelásku, odsudzovanie, kritiku, a mnoho iného. Je ťažké to mysľou pochopiť, ale takto dostávame v pravde o sebe možnosť cez lásku v tejto podobe vytrhnúť aj z koreňmi to čo obrastá už dlho naše mužské srdce.

A tak sa pýtam, kto je dnes pravým mužom ?

Teraz keď vidím čo som vykonal so sebou ja, ako som môj skutočný plán mojej duše nahradil hnusnou pokrúteninou predstavy ega, môžem teraz z istej úrovne môjho uvedomenia vidieť, čo sa deje v mužskom svete tohto času.

Strávil som v chlapčenských a mužských kolektívoch ovládaných egom až príliš veľa času môjho života na to, aby som mohol nasať do seba to čo sa za muža dnes považuje. To čo sa tu vo väčšine prípadoch mužom prejavuje je vzdialené od prirodzenosti a pravdy. Sere ma to, že to tak je, ale je to moja vlastná emócia, pretože chápem, že jedinú zmenu, ktorú tu môžem dopustiť je zmena na sebe. Či dokážem byť niekomu tým príkladom to ukáže čas.

Preto moja cesta spoznávania seba samého, spoznávania vlastného pocitu ma vedie práve k odomknutiu svojho vlastného potenciálu muža, ktorý bude oporou tomu najhlbšiemu pocitu, ktorý mi dovolí žiť v pravde o sebe v čistej podobe lásky k sebe a tak celému môjmu životu. Áno presne, sám netuším, čo presne obnáša to čo som práve zapísal, ale tak to cítim a verím, že presne tam smerujú moje každodenné kroky.

Priznám sa, že to opísať neviem. Sám sa v tom orientujem len vo svojom pocite a zápisom by som ho iba ohraničoval a dával mantinely v mojej mysli, pretože už viem, že len slovom a poznaním sa tam kam mám ísť nedokážem navigovať.

To jediné čo ma tam práve teraz smeruje, motivuje, naviguje, dáva zmysel môjmu životu práve teraz, je pocit z toho kam idem, aj keď neviem presne kam idem, teda nepoznám konkrétnu podobu budúcnosti. To ale strašne prekáža všetkému vo mne, čo nechce ako táto moja stará vymyslená podoba vo mne umrieť a vyťahuje všetkých „ démonov“ minulosti a skúša všetky triky a ťahy ako zlomiť túto snahu. Niekedy to je fakt maškaráda na pousmiatie, niekedy nie J.

Viem to pomenovať len ako silná hlboká viera obrovských možností života cestou výuky poddajnosti tomu, že príde a stane sa len to čo má prísť a má sa stať, ja len tomu nemám stáť v ceste a mám sa chopiť toho čo príde a rozvinúť to do tej najkrajšej možnej podoby toho čo mi bolo dané prežiť.

Bez tohto pocitu zo seba, bez neho by som sa stratil opäť v emóciách strachu, beznádeje a slabosti v ktorých by som sa opäť len utápal a skôr či neskôr aj tak vrátil späť k predstavám a barikádam pred všetkým okolo mňa, pred životom a žil opäť ilúziu ega, mysle, namiesto toho čo vo mne skutočné môže byť prejavené ako muža voči sebe, žene, ľuďom, svetu.

Preto verím, že sa človek tým čo žije, cez rôzne metódy, postupy, návody, iniciácie, dostane aj tak raz do jadra a tým jadrom je nájdenie svojej vnútornej pocitovej navigácie do jadra svojej prirodzenosti, pre odomknutie svojho potenciálu či už mužskej farby duše, alebo tej ženskej.

O tej mužskej farbe, odtieni duše a toho ako odomknúť v sebe pocit zo seba ako pravého muža, zistiť aké sú moje skutočné hodnoty muža v prejave voči sebe, žene, svetu o tom je môj aktuálny kurz „ Mužská celistvosť

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *